Vyliahnutie
Vo vajci mi bolo už tesno, ale nemohla som sa ešte vyliahnuť. Cítila som, že tu nie som sama. Bolo tu ešte jedno vajce, ale to bolo pokojné. Niekto nás zobral z pokladnice, kde ešte s nami boli ďalšie dve vajcia, ale ten človek zobral len naše dve, lebo ho vyrušila stráž. Začal utekať. Po nejakom čase sme sa ocitli v nejakej jaskyni a ja som zostala sama. To druhé vajce zobrali preč, lebo ho budú prevážať medzi elfami a ľuďmi na tomto čudnom mieste. Zrazu som počula dva hlasy, ktoré sa blížili do miestnosti, kde som ležala vo vajci. ,, Arya, ty budeš prevážať to modré dračie vajce medzi tvojou rasou a Trojhemom. Možno si drak vyberie svojho Jazdca a vyliahne sa." povedal nejaký mužský hlas. ,, A čo bude s tým bielym vajcom?" opýtal sa nádherný hlas toho mužského. Bolo ticho a potom sa znova dali do reči. ,, To vajce zostane tu a vyberie si možno Jazdca tu. Nemôžeme si dovoliť stratiť ho." Potom hlasy utíchli a zrazu zobral niekto moje vajce do rúk, ktoré mali na sebe rukavice s miestnosti preč. Znova ma položili na nejaký podstavec a počula som v tej obrovskej miestnosti zrazu veľa hlasov. Začali sa ma dotýkať veľa rúk, ale ja som sa ani nepohla. Prebehol nejaký čas a vajca sa dotkli jemné ruky. Vedela som, že som si konečne vybrala svojho Jazdca a tak som sa pohla. Ruky zostali stuhnuté a neurobili už nejaký pohyb. Znovu som sa pohla, ale to už ten dotyčný bežal aj so mnou preč. Zastal a položil ma na niečo mäkké. Hlavou som narazila o škrupinu a na povrchu vajca sa objavili praskliny. Znovu som sa pohla a praskliny sa zväčšili. Nakoniec sa mi hlavou podarilo preraziť škrupinu vajca a ja som konečne zazrela vonkajší svet. Pozrela som sa na osobu, ktorá stála pred postelou a uvidela som, že je to žena. Ale nie ľudská žena, ale elfka. Telom som zabrala a konečne som bola celá vonku. Zostala som rozčapená na posteli a moje krídla boli rozprestrené vedľa mňa. Pozrela som sa na elfku a pokúsila som sa postaviť na všetky štyri nohy. Začala som sa kolísať, ale nakoniec som to ustala. Zoskočila som z postele a pomalým krokom som sa vybrala za tou elfkou. Tá si sadla do tureckého sedu a ja som si predné laby dala na jej nohu. Vystrela ruku a pohladila ma po hlave. Naraz vykríkla a odpadla. Ja som sa nechápavo na ňu pozerala. Po nejakej dobe sa prebrala a držala si pravú dlaň. Keď ju vystrela, tak som uvidela, čo tam mala:
Prišla som bližie k nej a ona ma znovu pohladkala. Dotkla som sa jej mysle a ona na mňa pozrela so široko otvorenými očami. Náhle sa zdvihla a ja som sa pozrela na ňu. Povedala:,, Zostaň tu. Hneď som naspäť." Odišla a ja som zostala v miestnosti sama. Začala som sa nudiť a tak som sa postavila a vyšla som z miestnosti.
