Dospievanie
Labkami som ťapkala po kamenej podlahe a zvedavo naťahovala krk, aby som videla do všetkých miestností. Chodbou sa premávalo veľa ľudí, ale ja som schovala, tak ma nezbadali. Nakoniec som sa dostala do veľkej haly, kde bol otvor zavretý skalou, takže sa dala z vnútra otvoriť. Sadla som si a v tom som uvidela nejakého muža odetého do brnenia, ako zostal stuhnuto stáť. Zrazu sa otočil a rozbehol sa s krikom preč. Počula som ako kričal: ,, Videl som draka. Zavolajte Ažihada nech sem príde a nájdite aj Jazdca toho draka." Ja som len sedela a pozerala sa vôkol. Naraz sa okolo mňa vytvoril kruh. Rozostúpil sa a ja som videla muža ako sa na mňa skúmavo pozerá. Davom sa pretláčala Arya aj s nejakým trpalíkom. Keď som zbadala Aryu, rozbehla som sa k nej. Nakoniec sa prepchala davom a ja som jej skočila do náručia. Naraz prehovoril ten muž, asi Ažihad: ,, Arya, ty si Jazdec? Je to tvoj drak?" Arya len prikývla a Ažihad kývol na ňu. Vykročila k nemu a potom sme išli do jeho pracovne. Tam si Arya sadla na stoličku a ja som sedela na jej kolenách. Ažihad sa jej spýtal: ,, Je to sa samica alebo samec?" Arya sa na mňa pozrela a ja som sa spojila s jej mysľou. /,, Som ona. Dáš mi meno?"/ prihorila som sa jej. Ona sa usmiala a povedala jedniné slovo: ,, Kerilí!" Mesiace a roky plynuli a ja som rástla ako z vody. Modré vajce sa ešte nevyliahlo a stále ho prevážali medzi elfami a Trojhemom. Raz ráno som ležala v jaskyni, ktorú mi pridelili a Arya spávala so mnou. Teraz mi sedela za krkom a škrabkala ma za ním. Ja som potichu vrnela a spokojne som odpočívala. Arya naraz prehovorila v mojej mysli: /,, Kerilí, zase budem musieť odísť kvôli prenášaniu vajca. Teraz ideme do mojej rodnej zemi. Za niekoľko mesiacov sa vrátim."/ Tak toto mi pokazilo náladu. Nespokojne som zavrčala. Naše spojenie bolo deň čo deň silnejšie a jej prítomnosť bola pre mňa upokojúca. Nechcela som, aby odišla. Postavila sa a odišla. Ja som sa za ňou pozerala. Vedela som, že je to pre dobro Vardenov, ale protirečilo mi to. Po dvoch mesiacoch som ležala v jaskyni. Cítila som, že sa niečo stalo, ale nechcela som si to pripustiť. Až raz do Trojhemu prišiel posol. Zletela som do haly, kde už stál Ažihad a tváril sa skormútene. Čítal nejaký list na pergamene. Nervózne som prešlapovala a chcela som sa niečo aj dozvedieť. Ažihad sa na mňa pozrel a povedal mi do mojej mysle:/,, Kerilí, sľúb mi, že nebudeš vystrájať. Arya a sprievod, čo prenášali modré vajce sa stratili. Prepadli ich pri elfskom meste Osilon. Arya aj vajce sú preč."/ Ja som sa na neho pozerala neveriacimi očami.
